Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová

Keď zdanie klame

Foto: Black book www.outnow.ch

Na utkvelých predstavách je najlepšie to, že sa dajú vyvrátiť. Ak niekto prečíta stovky kníh nemusí byť inteligentný. Keď niekto ukradne knihu nie je hneď zlodej. A Mein Kampf môže paradoxne život človeka zachrániť.

Cestou z práce sa občas zastavím v malom antikvariáte s mimoriadne zhovorčivým majiteľom. Nedávno do predajne nahliadol údržbár pasáže, v ktorej sa antikvariát nachádza. Keď odišiel, majiteľ mi vyrozprával historku o tom, ako si tento chlapík chcel kúpiť knihu. „Nebol by to problém, ale on nevie poriadne čítať a ešte si vybral riadne drahú knihu. Síce nádherne ilustrovanú, ale toľké peniaze. Chcel som mu ju darovať, ale naliehal, že zaplatí, tak sme sa dohodli aspoň na tretinovej zľave. Aj tak som mal z toho zlý pocit, lebo viem, že si ju nedokáže poriadne vychutnať. Zároveň je však priveľmi hrdý na to, aby to priznal a nechal si s čítaním pomôcť.“

Na túto historku som si spomenul pri čítaní románu Austrálčana Markusa Zusaka Zlodejka kníh, ktorý sa odohráva v nacistickom Nemecku na prelome 30. a 40. rokov. Jeho hlavná postava, deväťročná Liesel, na začiatku tiež nevie čítať, ale napriek tomu vzala knihu, ktorá vypadla jednému z hrobárov, ktorí pochovávali jej brata. V skutočnosti hlavnou postavou nie je Liesel, ale knihy, ktoré postupne kradne. V tejto činnosti je niečo protikladné. Na jednej strane kradnutie civilizovaní ľudia odsudzujú, na druhej strane sa Liesel naučila čítať za pomoci nevlastného otca z nezvyčajného šlabikára - z ukradnutej príručky pre hrobárov. K jej neskorším výkonom patria krádeže knihy z hranice, na ktorej nacisti pálili „škodlivé“ knihy alebo z knižnice starostu mestečka, v ktorom žila (aj keď s tichým súhlasom jeho manželky).

Lieseline zvláštne zlodejské chúťky ma vrátili k teórii kamarátovho brata, že krádež kníh by sa nemala trestať, lebo knihami sa človek vzdeláva a na tom nie je nič zlé. Tento morálny relativizmus som vtedy bral skôr ako tínedžerský protest proti pokryteckej morálke dospelých než ako nejakú uvedomelú filozofiu. Zlodejka kníh, hoci len románová postava, sa však neskôr stala útechou pre obyvateľov bombardovaného mesta, keď im v protileteckom úkryte čítala jednu z ukradnutých kníh. Nestáva sa často, aby sa literatúra stala tmelom akejkoľvek komunity, nieto ešte bombardovanej.

Podobne paradoxná je aj epizóda, v ktorej žid Maxa Vandenburg, ktoreho Lieselina náhradná rodina ukrýva v pivnici, na jej otázku, či je Mein Kampf dobrá kniha odpovedá: „Je to najlepšia kniha na svete. Zachránila mi život.“ Veď kto už by len pri ceste vlakom upodozrieval mladého muža čítajúceho führerov manifest, že je žid na úteku do ilegality? Podobná dvojsečnosť ako v prípade kradnutia. Niečo tak odpudivé ako Mein Kampf zrazu v istom kontexte naberá úplne inú hodnotu.

Funguje to však aj naopak. Veď kto by už len podozrieval sčítaného človeka, ktorého knižnica obsahovala 16 tisíc zväzkov, že rozpúta inferno, ktoré si za šesť rokov vyžiada 50 miliónov obetí? Ten muž sa volal Adolf Hitler. Ako dokumentuje kniha Timothyho Rybacka Hitlerova súkromná knižnica, führerove knihy sú zvláštnou zmesou pseudovedeckého braku, ktorým sa utvrdzoval vo vlastných predsudkoch, literárnej klasiky v podobe kompletného Shakespearovho diela (aj so stereotypným zobrazením úžerníckeho žida Shylocka) a dobrodružnej literatúry, z ktorej najviac obdivoval Winnetoua. Podľa Alberta Speera až natoľko, že apačského náčelníka považoval za vzor veliteľa a ušľachtilého človeka a dal rozkaz, aby sa 300 tisíc výtlačkov knihy rozdalo vojakom na fronte na posilnenie bojovej morálky. Zdá sa, že hoci knihy môžu mať veľkú silu, na nápravu šialencov sú prislabé.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia