Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

Inžinierska odysea

Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)

Na severe sa rozprávaniam darí. Severská sága sa stihla stať samostatnou kategóriou. Prívrženci kvality sa majú na pozore, lebo skutočná literatúra sa – podľa snobov – deje v experimentoch, prestrihoch časových rovín, významových hrách a trýznivom ponore do vnútorného sveta hrdinov.

Čím menej zrozumiteľné, tým lepšie, kritici ochkajú a čitatelia achkajú. Viac ako 500-stranový príbeh troch bratov od najpredávanejšieho švédskeho autora Jana Guilloua je z tohto pohľadu rizikovou čitateľskou investíciou. Ostražitosť velí dávať si pozor na výdatné porcie gýču, sentimentu a nepravdepodobnosti, ktorá je slzotvorná viac ako realistická obyčajnosť. Guillou však presvedčí aj najväčšieho skeptika: dobrý (a klasicky vyrozprávaný) príbeh je – ak sa vydarí – majstrovským kusom. Je príťažlivé spoznávať jazzové úlety, ale ešte lepšie je okoreniť nimi rozhľad poslucháča klasickej hudby...

Jan Guillou: Stavitelé mostu 

preložila Helena Matochová, Host: 2014

Stavitelia mostov nie sú metaforou. Nejde o žiadne mosty porozumenia a zmierenia. Traja bratia Lauritz, Oscar a Sverre sa naučili stavať ozajstné železničné mosty. Ich „inžinierska odysea“ má zaujímavé začiatky. Po smrti otca (na sklonku 19. storočia) opúšťajú chudobnú pobrežnú dedinu, aby ako učni v Bergene mohli občas poslať nejaký peniaz domov matke. Sú síce usilovní, ale nakoniec ich musí výrobca povrazov prepustiť. Po nociach postavili z odpadového dreva dokonalý model starej vikinskej lode.

Našťastie nie všetci sú slepými ochrancami disciplíny. Najstarší syn povrazníka zabezpečí, aby chlapci vďaka štipendiu podporného spolku získali vychýrené technické vzdelanie v Drážďanoch. Spôsob ich odplaty nie je ťažké vymyslieť. Nórsko bude technicky vzdelanú inteligenciu potrebovať pri výstavbe železničnej siete. Bratia nesklamali, skončili školu s najlepším možným výsledkom.

Staviteľom železničných mostov pre starú vlasť sa nakoniec stane len Lauritz. Oscar po prebudení sa z naivnej lásky skončí ako súčasť nemeckej staviteľskej misie vo východnej Afrike. Sverre, všetkými odmietnutý kvôli homosexuálnemu vzťahu, sa hneď v úvode príbehu stratil aj s milencom v Londýne a rozprávanie sa na striedačku venuje už iba Lauritzovi a Oscarovi.

Lauritzovi komplikujú stavbu mostov snežné búrky a krutá zima. Oscar pre zmenu bojuje s domorodými kanibalmi, levmi a maláriou. Most medzi bratmi, zabudnutý a poznačený Oscarovými výčitkami z nesplnenej povinnosti voči vlasti, je obnovený veľkorysou pomocou Oscara. Ten sa popri dohľade nad stavbou železnice stihol v Afrike vypracovať na úspešného obchodníka.

Guillou vzdáva hold netradičnej sorte ľudí. Obišiel rozorvané a stroskotané intelektuálske duše. Je inšpirovaný obdivom k technickému umu a nenápadnej genialite tých, ktorí dokážu nakresliť a postaviť tunel pod horou i most ponad údolie. Tento príbeh je nekomplikovanou poklonou technickému pokroku a neúnavnosti všetkých, ktorí vo svojich hlavách i reálnych rozhodnutiach dali prednosť spoločnému záujmu pred individuálnym pohodlím.

Román je prvým dielom trilógie Veľké storočie. Nechýba mu didaktický rozmer. Našťastie Guillou tento zámer zvládol vkusne a pre čitateľa atraktívne. Nepoúča o všeobecne známych veciach. Boj o nórsku nezávislosť, pomery v nemeckých afrických kolóniách, priebeh prvej svetovej vojny na africkom kontinente a módna vlna záujmu o Vikingov, ktorá viedla bohatých Nemcov k turistickým cestám do Nórska - to všetko prekvapí aj informovanejšieho adresáta tohto rozprávania. Schopnosť ničiť len nedávno postavené mosty patrí k tomu najodpornejšiemu, čoho sú ľudské bytosti vo svojich nepriateľstvách schopné.

Existuje aj lepšia próza a viac vyrušujúce príbehy. Po únave z existenciálne ladených osudov individualistov je však táto románová oslava tvorivosti a pevnej vôle vítanou zmenou. Už iba zostáva sadnúť do vlaku a tešiť sa na pohľad z mosta, ktorý dávno presiahol hranice jedného ľudského života.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť