Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková

Elena Ferrante a jej ťahy

„Geniálna priateľka“, prvý diel ospevovanej neapolskej tetralógie Eleny Ferrante, vyšiel v tomto roku aj u nás vo vydavateľstve Inaque. O výborný slovenský preklad sa postarala spisovateľka Ivana Dobrakovová.

Sága rozpráva príbeh dvoch žien a ich osudového priateľstva. Román Geniálna priateľka začína od piky, od detstva v chudobnej štvrti v talianskom Neapole päťdesiatych rokov. Ako býva pri veľkých (a dlhých) príbehoch zvykom, na úplnom začiatku nám rozprávačka Elena Grecová, žena v pokročilom veku, hodí čitateľskú udičku. Jej celoživotná priateľka Raffaella Cerullová, „všetkými prezývaná Lina“, zmizla. Syn ju nevie nájsť, neostala po nej ani ponožka. Už vysvetlenie prezývky „Lila“, ktorou Linu volá len Elena, vypovedá o intenzite vzťahu žien. „Keby som ju nazvala Lina či Raffaella, len tak, z ničoho nič, myslela by si, že naše priateľstvo sa skončilo.“ Elena naznačuje, že vie, prečo chce Lila bez stopy zmiznúť zo sveta a aby toto typické lilovské gesto prekazila, začína písať.

Elena Ferrante 

Geniálna priateľka, prel. Ivana Dobrakovová, Inaque 2015

Rozhovor s Elenou Ferrante

Ukážka z románu Geniálna priateľka

Popud zachytiť každý detail ich prepletených osudov je pre Elenu Grecovú takmer ako pomsta. Podobnú nástojčivosť cítiť aj v písaní samotnej Ferrante – jej slová a vety prúdia zo stránok v neuveriteľnej hustote. Súvislosti nie sú naznačené, sú vypovedanédo posledného detailu a tým nám umožňujú plynulý čitateľský zážitok. Ferrante nás intelektuálne nevyčerpáva, ide jej o niečo iné. Napriek hutnosti jazyka sú myšlienky vyjadrené presne a jasne, triafajú znova a znova do čierneho. Román Geniálna priateľka je geniálny tým, že je písaný práve takýmto štýlom, že sa Ferrante nebojí písať o ženách ako žena. Rozruší nás tým, kam až dokáže ísť, aké nuansy ľudských životov a vzťahové protirečenia je pripravená napísať. Precízna remeselná zručnosť jej umožňuje ísť do hĺbok, na ktoré už takmer nie sme zvyknutí/é.

Spojenie (ženskej) hĺbky a (mužskej) ambicióznosti je typické aj pre dievčatá Lilu a Elenu. Rozdielnosť temperamentov ich k sebe priťahuje a umožňuje im dopĺňať sa tak, aby sa ako takmer homogénny organizmus pohybovali medzi rôznymi druhmi násilia rodnej štvrte. Neapol ich detstva je mestom ošarpaných fasád, strachu a od práce zodratých rúk. Z bytov sa ozývajú šialené náreky žien a zlovestné dubasenie rozprávkových zlobrov. More je v nedohľadne, akoby ani neexistovalo. Aby prežili a dekódovali, čo sa okolo nich deje, spoja sa. Rozprávačka Elena je pekná a usilovná, v škole sa jej darí, no sama pripúšťa, že oproti Lile je obyčajná. Chudobnejšia Lila je živel – prirodzene inteligentná, dokáže byť vo všetkom prvá, keď chce. Jej názory a nápady sú originálne rovnako ako jej výzor. Elena je svojou priateľkou hypnotizovaná, závislosť na Lile ju privádza nie len k láske k druhému dievčaťu ale aj k závisti a súťaživosti, k nenávisti.

„Prečo mu hovoríš nie?“ spýtala sa ma Lila v nárečí.

Z náhleho popudu som jej odpovedala v taliančine, aby som na ňu urobila dojem, aby som dala najavo, že hoci trávim čas rečami o frajeroch, nemá sa so mnou baviť ako s Carmelou: „Lebo si nie som istá svojimi citmi.“

Elena Ferrante je enigmatická autorka – je známe, že píše pod pseudonymom a rozhovory poskytuje len písomne. V časoch, kedy sa umelci snažia presadiť aj neustálou prítomnosťou v mediálnom a virtuálnom priestore, je úľavou vnoriť sa do diela, za ktorým stojí nevygoogliteľná tvorkyňa. Anonymita má jej knihám zabezpečiť výsostné postavenie, núti nás, aby sme sa zaujímali o napísané, nie o to, či má Ferrante značkové okuliare a ako ovláda Twitter. Ak je to ďalší autorský ťah, je, samozrejme, geniálny. Román Eleny Ferrante však stojí na pevných nohách tak či tak.

Písané pre RTVS - Krajinu kníh si môžete vypočuť z archívu.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia