Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

Čo všetko možno obetovať úspechu

Piaty zo série policajných švédskych románov Asy Larssonovej, nominovaný na cenu Sklenený kľúč, sa na pozadí vyšetrovania vraždy zo súčasnosti vracia do Švédska roku 1919 a otvára hneď viacero dôležitých tém.

Romány Asy Larssonovej nie sú detektívkami ani policajnými románmi v pravom slova zmysle. Táto švédska autorka sa od svojich krajanov zverujúcich vyšetrovanie introvertným, depresívnym detektívom s komplikovanou minulosťou, líši práve v tom, že sa venuje v oveľa väčšej miere psychológii postáv – či už sú to obete zločinov a ich príbuzní, alebo kolegovia Rebecky Martinssonovej z policajného vyšetrovacieho tímu.

Asa Larsson: Oběť Molochovi 

preložila Jana Holá HOST: 2013

V piatom pokračovaní série prípadov Rebecky Martinssonovej niekto zabije staršiu ženu v dedine, kde Rebecka býva. To je dôvod, prečo Rebecka samotnú vraždu nevyšetruje. Vraždu prežije vnuk obete, ktorý však nie je schopný vypovedať. Jeho otec umrel pri autonehode a matka ho opustila, a tak sa traumatizovaného dieťaťa ujme policajný psovod.

Dieťa svoj šok z prežitého spracúva prostredníctvom toho, že sa hrá na psa a Larssonová je v opisoch ľudských vzťahov so zvieratami nesmierne presvedčivá. Ak by román nemal kriminálnu zápletku, pokojne by sme ho mohli označiť za román o spolužití človeka s (kedysi) divou prírodou.

Línia príbehu, odohrávajúca sa v súčasnosti sa prepletá z príbehom z roku 1919, keď prišla do neobývaného, uhliarskeho mestečka mladá učiteľka a zamilovala sa do správcu ťažobnej spoločnosti. Larssonová rozpráva príbeh osídľovania rodného mesta Rebecky Martinssonovej – Kiruny. Sama hovorí o začiatku storočia na švédskom severe ako o období veľkých nádejí, ktoré ľudia vkladali do budúcnosti a časoch viery v pokrok, ktorú nezničila ani vojna (hoci treba pripomenúť, že Švédsko v nej zostalo neutrálnym.)

Larssonovej jazyk je veľmi poetický a pre severskú žánrovú literatúru dosť netradičný. Románom sa vinie motív Molocha, ktorý za úspech požaduje ľudskú obeť, ako aj otázka, kam až sme ochotní zájsť vo vidine slávy a materiálneho úspechu.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť