Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová

Balkón s vyhliadkou

Foto: Ivan Rebrik Remias

Názov debutovej zbierky poviedok by mohol naznačovať, že ich témy budú pochmúrne. Ani zďaleka však nie sú morózne.

Ivana Dobrakovová: Prvá smrť v rodine, Marenčin PT: 2009, 165 s.

Na písanie poviedok je potrebných viac druhov talentu. Prvým je samozrejme umenie stručnosti a skratky, druhým talentom, ktorý sa u autorov obyčajne (ne)prejaví až v neskoršej fáze, je prepájanie týchto skratiek do zmysluplných celkov. Hľadanie témy a formovanie postáv, spracovanie ich príbehov tak, aby sa nezlievali, si vyžaduje odstup od textov, ktorý niekedy chýba aj tým najlepším „časopiseckým“ poviedkárom.

Pri čítaní prvých piatich poviedok v zbierke Prvá smrť v rodine má čitateľ pocit, že ich výberu (a zaradeniu za seba do prvej časti knihy) takýto odstup chýbal. Našťastie s ďalšími textami, ktoré sa venujú novým témam a iným typom postáv sa atmosféra zbierky uvoľňuje. Nakoniec to vôbec nie je zle vymyslené. Práve naopak.

Samozrejme, témou väčšiny poviedok je smrť vo všetkých podobách. Smrť rýchla aj pomalá, spôsobená chorobami, katastrofami a nehodami, ako aj obdobie, ktoré nastane bezprostredne po nej. Hlavne spomínaných prvých päť poviedok je zvlášť monotematických. Takmer vo všetkých ide o smrť otca, prípadne o jeho neprítomnosť. Často sa opakuje motív halucinácií, prenesenia citov k mŕtvemu otcovi na žijúceho (oveľa) staršieho milenca či utkvelých predstáv a paranoje v pokuse o akúsi ghost story s názvom Apuka.

Ďalšie poviedky sú pestrejšie nielen výberom postáv a rozprávačov, ale aj prostredím a jazykom, ktorý podľa krajiny, v ktorej sa príbeh odohráva, mení, pričom nepreložená francúzska slovná vata, či otázky v slovinčine vôbec nepôsobia umelo. Prvou z nich je poviedka Klbko hadov, ktorá je v druhej osobe mierne ironicky vyrozprávaným príbehom o niekoľkých týždňoch v medzinárodnom dobrovoľníckom tábore vo Francúzsku. Práve v tomto prípade je jasný istý nadhľad, keďže takúto tému by napríklad kŕčovité pokusy o vtipy mohli pokaziť rovnako ako prehnané moralizovanie.

Akési štylistické cvičenia na tému Balkón či bezsenné Noci striedajú bizarnosti na pomedzí sna a reality, akými sú kanibali v Mlynskej doline (Spodné prúdy Zemplínskej šíravy), či vtipné absurdnosti, ktoré človeku niekedy prídu na um pri pozeraní správ (Tik, Liečebné kúry). Literárne najzvládnutejšou je rozhodne poviedka, z ktorej názvu sa čitateľ dozvie, že sa bude odohrávať v nemocnici (Bellevue, Marseille), konkrétne ide o niekoľko prvých dní novej opatrovateľky v ústave pre telesne postihnutých.

Dobrakovovej poviedky sú obrázkami zo života, ktoré nepôsobia cudzo a neprirodzene. Postavy väčšinou nie sú príliš štylizované vlastnosťami, ktoré by neboli uveriteľné, hoci isté pokusy o hyperbolizovanie sú neprehliadnuteľné (…ale tie dlhé múry sa tak rýchlo zbiehajú). Všeobecne je pri rozprávaní o banálnych veciach najdôležitejšie udržať si civilný štýl, ktorý autorovi dáva voľnosť a na druhej strane na čitateľa z textu nedýcha povrchnosť a vykonštruovanosť.

Autorke sa pravdepodobne toto prirovnanie nebude páčiť, ale jej texty do istej miery spôsobom rozprávania a výberom postáv pripomínajú debutovú zbierku poviedok francúzskej spisovateľky Anny Gavaldy Chcel by som, aby na mňa niekto niekde čakal. Podobne aj táto bola napísaná úsporným jazykom vyhýbajúcim sa sentimentu, pričom hlavnými postavami boli bežní ľudia, ktorých príbehy plynuli s ľahkosťou bez toho, aby skĺzali k sprofanovanej „žuvačkovitosti“ lifestylových magazínov. To, že táto Francúzka práve do týchto pascí spadla pri písaní románov, je už iná vec.

Devätnásť poviedok v tejto zbierke dokáže čitateľa osloviť a zaujať. To je v tejto chvíli snáď najdôležitejšie, najmä keď na prázdne experimentovanie je tu mnoho iných.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia