Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková

Anasoft litera 2015: Peter Balko

Malé slovenské mestá sú svojráznym spoločenským prostredím, v ktorom mentalita ľudí osciluje medzi dedinou a mestom. Mestá v pohraničí majú ešte pikantnejší náboj. A práve do tohto sveta, do svojho rodného Lučenca, nazrel Peter Balko.

Už predtým bol známy ako poviedkar, básnik a scenárista, ale Vtedy v Lošonci. Via Lošonc je jeho románovým debutom, ktorý hneď bojuje o cenu Anasoft Litera. Podobne ako predchádzajúca recenzovaná kniha z finálovej desiatky, Kopcsayov Jednouholník, aj Vtedy v Lošonci je žánrovo neurčitou knihou.

Peter Balko: Vtedy v Lošonci. Via Lošonc 

Koloman Kertész Bagala: 2014. 200 strán

Sám autor o tom v záverečnom poďakovaní píše: „Ide o zbierku poviedok, štrikturovaný román alebo beletrizované pamäti?!“, pýtal sa ho redaktor knihy Matúš Mikšík. Najlepšou charakteristikou by bolo asi nazvať knihu mozaikou malého mesta na slovensko-maďarskom pohraničí.

Kniha je ohraničená dvoma listami. Ten prvý píše rozprávač, prezývaný Leviathan, svojmu kamarátovi Kápiovi do nápravného ústavu pre maloletých (nebudeme prezrádzať, za čo sa tam dostal), a ten záverečný píše Kápia Petrovi, alias Leviathanovi.

Medzi týmito dvoma listami malých chlapcov, ktorí ešte nedosiahli ani pubertu (ich detskosť vyjadruje aj typografia, keď začínajú veľkým písmom a keď sa im postupne míňa priestor, písmená sa postupne zmenšujú), nám rozprávač ponúka celú paletu príbehov a historiek z „metropoly juhu“.

Aj keď je rozprávačom dieťa, jeho pohľad je často dospelácky, zároveň však veľmi priamočiary. Nezaplieta sa do komplikovaného mudrovania. Nič neprikrášľuje, ale s detskou úprimnosťou nám hovorí, čo si o kom a čom myslí. Aj z tohto zdanlivo jednoduchého nazerania na svet však preniká na povrch schopnosť pozorovať dianie okolo seba, vidieť súvislosti a vyhodnocovať ho. K tomu patria aj nie vždy lichotivé pohľady na rodinných príslušníkov, učiteľov či spolužiakov alebo ľudí v meste.

Balko je (s primeranou beletristickou licenciou) k svojmu rodnému mestu kritický. Život v ňom nevykresľuje ako nejakú idylku, ale ukazuje nám ho v celej jeho drsnosti (často až prekvapujúcej). Ľudia v jeho podaní nie sú žiadni svätci, ale vypočítavci, pokrytci, sadisti, slabosi – každému, čo jeho je. Ako osvieženie pridal aj dejiny, ako sa nestali. Dobre mu však poslúžili pri prerozprávaní histórie loveckého nožíka, ktorý zohráva v knihe veľmi dôležitú úlohu.

V niektorých pasážach sa objavujú aj prvky magickosti alebo fantastickosti. Niekedy len ilustrujú poverčivosť miestnych obyvateľov, ale inokedy pôsobia trochu samoúčelne, akoby sa autor za každú cenu chcel odpútať od realistických prvkov, ktoré inak dominujú. Ďalšou viditeľnou, aj keď nie vážnou slabinou, je pomerne časté používanie zvláštnych prirovnaní („robili piruety ako akvabely v plavárni s dažďovou vodou“, „chechtal sa sťaby Attila, Bič boží, a neprestal dáviť horké guľky až kým sa nebo nad Lošoncom nezatiahlo ako záclona v spálni“ a pod.), ktoré vyznievajú silene až jalovo.

Vtedy v Lošonci určite nie je knihou, ktorá by autorovi získala nomináciu na Nobelovu cenu, ale číta sa ľahko a rýchlo. Nájdete v nej humor, iróniu, bizarné postavičky, aké žijú skoro v každom meste a sú viac-menej vzájomne zameniteľné, ako aj pripomenutie, že dobré či zlé ľudské vlastnosti nemajú nič spoločné s národnosťou alebo náboženstvom.

Peter Balko sa niekedy možno až príliš chcel zapáčiť „tuctovému“ čitateľovi a občas sa uchýlil k slovnému exhibicionizmu, ale pri prvotine sa to dá prepáčiť.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia