Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová

Ako život, len nie skutočný

Súčasná americká literatúra je zväčša ovládaná mužmi, ktorí sú synonymom veľkých románov a ešte väčších tém. Ako neprávom opomínané popri nich potom pôsobia poviedky ženských autoriek.

Lorrie Moore: The Collected Stories. Faber & Faber: 2009. 656 s.

A pritom americké a kanadské autorky majú na literárnej scéne už roky svoje stále zastúpenie. Najznámejšou je hádam Mavis Gallant, bývalá novinárka z Montrealu, ktorá sa v päťdesiatych rokoch odsťahovala do Paríža. Minimálne rovnako známa je aj jej krajanka Alice Munro, ktorá vlani dostala cenu Man Booker International. Okrem toho, že píšu väčšinou poviedky, v ktorých sú emócie a excesy každodenného života dôležitejšie ako dej, ich s Američankou Lorrie Moore spája aj časopis New Yorker, ktorý ako jeden z mála ešte stále každý týždeň uverejňuje poviedky.

Stretnite sa v drahých béžových pršiplášťoch

Lorrie Moore sa narodila v roku 1957 a od osemdesiatych rokov sa venuje výlučne písaniu, ktoré učí aj na University of Wisconsin. Najnovšie vydaná zbierka poviedok obsahuje výber zo všetkých Moorovej textov od roku 1985, kedy vydala prvú knihu s názvom Self Help. V čase, keď neexistoval žáner chicklit, prišla Moorová s iróniou a sarkazmom vlastným pre tento druh literatúry a v druhej osobe typickej pre návody na použitie vlastnej duše (self help), prehovorila k dvadsiatničkám strateným uprostred vlastných ilúzií a Manhattanu.

Najznámejšími z nich sú asi How to be the other women (Ako byť tou druhou) o sekretárke s vysokoškolským diplomom, ktorá padne za obeť frustrovanému sukničkárovi a How to become a writer (Ako sa stať spisovateľom), v ktorej rozbíja ilúzie každému, kto si kedy vôbec dovolil veriť, že „umenie“ je otázkou talentu, nie stratégie.

Lorrie Moore sa venuje najmä rodinnému životu strednej a vyššej strednej triedy Američanov. Napriek tomu, že rozprávačkami sú väčšinou ženy, zameriava sa na život vo dvojici. Väčšinou je to len „akože“ život (zbierka s názvom Like Life), pod povrchom ktorého sa ukrývajú väčšie či menšie tragédie. Do príbehov o smrti, zúfalstve a sklamaní sú však zakomponované malé ironické vsuvky, komické situácie a humor, ktorý však prázdnotu umelého života v pretvárke nijako nezľahčuje. Taký malý mix sitcomu a Sylvie Plath.

Najhoršia časť manželstva je uprostred

Z New Yorku mladých dievčat, ktoré sú ochotné svoje sklamania a prehry ešte akceptovať a veriť tomu, že najbližšie všetko vyjde, sa v neskorších poviedkach presúvame do menších miest a predmestí, k ženám, ktoré si nestihli uvedomiť, kedy sa rozpadlo ich manželstvo, kariéra či imunitný systém. V poviedke Real Estate sú to hneď všetky tri naraz – rakovina sa vracia pravidelne ako manželove aférky. Postavy a situácie sa postupne preklápajú jedna do druhej, metafory a obrazy sa opakujú, čo nie je výčitka len odporúčanie pre čitateľa, aby napríklad poviedky zo zbierky Birds in America nečítal naraz.

Zbierka tých najlepších poviedok Lorrie Moore nie je zostavená chronologicky, a tak ju otvárajú štyri doposiaľ knižne nepublikované texty. Vyznievajú naozaj ako klasické newyorkerovské poviedky, ktoré napriek tomu, že sa nijako nevymykajú z Moorovej tém, majú ostrejší politický podtón, a zároveň sú minimalistickejšie a radikálnejšie. Stačí si prečítať vetu, ktorá celú zbierku otvára: „Napriek tomu, že Kit a Rafe sa stretli v mierovom hnutí, vyrábajúc transparenty proti jadrovým zbraniam, teraz netúžili po inom, ako zabiť jeden druhého. Nejako sa časom na stranu tých zbraní priklonili.

Akoby od fikcie, vymyslených príbehov o nešťastí cudzích ľudí vyrozprávaných v dokonale znejúcej próze, ich autorka prešla k autobiografii, v ktorej sa nedostatky v štylistike odpúšťajú jednoduchšie ako krutosti skutočného života.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia