Foto: Arif Akhtar (Flickr, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Lucia Rakúsová
© 2013 Moggliden AB. All rights reserved
Aňa Ostrihoňová
Lucia Rakúsová
Lucia Rakúsová
Lucia Rakúsová
Barcelona - Ramblas
Lucia Rakúsová
Lucia Rakúsová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Confessions of a Shopaholic www.outnow.com
Lucia Rakúsová

Väzni vlastných strašidelných zámkov

El Orfanato (film)

Švédska detektívka Hypnotizér manželskej dvojice vystupujúcej pod pseudonymom Lars Kepler sa na rozdiel od iných románov tohto žánru nezameriava na psychológiu a závislosti hlavného vyšetrovateľa, ale na životné peripetie (nielen) jednej obete.

Alexandra a Alexander Ahndorilovci píšúci pod pseudonymom Lars Kepler sa rozhodli podľa vlastných slov vniesť do severskej detektívky nové prvky, najmä však filmové postupy, ktoré sa im úspešne podarilo využiť už v prvom z príbehov inšpektora Joona Linnu s názvom Hypnotizér.

Erich Maria Bark by v iných krimi románoch vystupoval v úlohe inšpektora. Nepochybne spĺňa všetky kritériá – má rodinné a psychické problémy, ktoré rieši množstvom utišujúcich liekov. Živí sa ako psychiater, ktorý zavesil hypnoterapiu na klinec. Teda až do chvíle, kým ho inšpektor Joona nezavolá, aby zhypnotizoval päťnásťročného chlapca, ktorý dobodal na smrť celú svoju rodinu (nič neprezrádzam, keďže vrah je odhalený ešte skôr, než príbeh začne).

Skutočnosť, že Joona bez zváženia iných možností, uvažuje o výsluchu v netradičnej hypnóze, je trošku skratkovitá, ale môžeme ju chápať aj tak, že je len zámienkou (podobne ako aj vražda, ktorá sa na začiatku odohrá) na spustenie série príbehov z Erikovej minulosti.

Čitateľ sa postupne dozvedá, prečo Erikova manželka prestala svojmu mužovi dôverovať a prečo svojim rodičom neverí ani ich syn Benjamín, postihnutý hemofíliou. Erik pred desiatimi rokmi viedol skupinu pacientov, ktorých hypnotizoval s cieľom prekonať ich hlboko potlačené traumy. Týždeň čo týždeň sa vydávali do svojich „strašidelných zámkov“, kde na nich v podobe mytologických zvierat čakali ich démoni – obyčajne blízki ľudia, ktorí im ublížili alebo ktorým ublížili oni.

Keby človek bral vážne severské detektívky, mal by pocit, že Štokholm je tým nanebezpečnejším miestom na svete, kde sa v uliciach potulujú desiatky sériových vrahov a polovička obyvateľov Uppsaly je psychopatická. Pravda je skôr taká, že život na severe je relatívne nudný, aj keď kostlivci v skrini nechýbajú ani švédskym postupom pri liečbe psychických ochorení. Preto si pravdepodobne ani Lars Kepler nenechá ujsť príležitosť, aby svojim krajanom pripomenul, že nielen experimenty s hypnózou, ale aj kontroverzná lobotómia a elektoršoky majú v ich krajine tradíciu. Vyčítavo znejú aj poznámky na margo systému psychiatrických a sociálnych zariadení a ich laxného prístupu k resocializácii pacientov.

Kniha Hypnotizér sa zameriava na relatívne nepreskúmanú tému násilia, ktoré páchajú deti. Kepler rozpráva viacero príbehov detí, ktoré ustrnuli v používaní tohto vzorca psychického a fyzického násilia vo vzťahoch so svojím okolím. Otázne je, nakoľko je možné traumu z detstva prekonať psychoterapiou a do akej miery ju len ďalej potláčajú psychofarmaká.

Ako som už spomínala na začiatku, autori veľmi zručne využívajú techniku filmového strihu pri zmene rozprávača a jednotlivých obrazov. Čo im však už tak veľmi nejde je tvarovanie postáv a ich motivácie (ktorá je v detektívnom žánri tým najdôležitejším). Samozrejme, že istý priestor pre iracionálno poskytuje už samotná téma – psychoterapia, detskí páchatelia a neliečení pacienti, ale ja mám skôr na mysli vykreslenie postavy hypnotizéra Erika a jeho manželky Simony, ktorí konajú mechanicky a bez spomínanej motivácie len, aby zapadli do istého žánrového vzorca. Práve oni však logicky majú prejsť istým vývojom, pretože ich životy a spolužitie sú ohrozené, prechádzajú skúškou, ktorá by ich mala nevyhnutne zmeniť.

Románu možno vytknúť niekoľko (hoci nesmierne dobre opísaných) akcií, ktoré nie sú dostatočne presvedčivé a čitateľovi neustále pripomínajú, že patrí do vonkajšieho sveta a dej románu je len prehnanou ilúziou. Hypnotizér sa často pohybuje veľmi blízko hranice čitateľsky nezvládnuteľného absurdna – ľudskou rečou: mnohých môže jeho neuveriteľnosť znechutiť a pocit znechutenia neustúpi ani pri výborných, technicky dokonalých častiach.

Odmysliac si týchto pár chýb, je román Hypnotizér čítavou a napínavou detektívkou a aj keď sa k ďalším románom týchto Švédov nevrátite kvôli postave samotného detektíva, priláka vás iracionálno tém a exkurzy do najtemnejších zákutí ľudskej mysle, ktoré nechýbajú v ani jednej z Keplerových kníh.

Lars Kepler: Hypnotizér, prel. Azita Haidarová, HOST:2010

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť