Zdá sa, že naozaj žijeme v neľahkých časoch. K propagandistickým krokom sa totiž uchyľujú už nielen zúfalé diktatúry, ktoré sa za každú cenu snažia vylepšiť svoj obraz vo svete.
Môjho známeho, ktorý pracuje v českom denníku s mimoriadne budovateľským názvom, nedávno pozvalo nemecké ministerstvo zahraničných vecí na návštevu nových tovární vo východných spolkových krajinách. Nemci sa snažia ukázať, že aj východná časť Nemecka je atraktívna pre investorov a stáva sa súčasťou najväčšej priemyselnej mašiny v Európe.
Do značnej miery je to však potemkinovská iniciatíva, ktorá ukazuje len jednu stranu mince. Pozvaných novinárov posadia do klimatizovaných autobusov s tmavými sklami, cez ktoré nie je vidno sivotu Saska alebo Brandenburska. Potom pred nich postavia vysmiatych robotníkov, ktorí budú rozprávať o svetlých zajtrajškoch ako kedysi za čias NDR.
Celkom určite ich však nezoberú do tých východonemeckých miest, ktoré za uplynulé dve desaťročia prišli aj o polovicu obyvateľov a zostali v nich často len starí a nezamestnaní, ktorí sa s čoraz hrozivejšou pravidelnosťou prikláňajú k extrémnym politickým stranám, pohrobkom nacizmu a komunizmu.
Aj keď najnovšie ekonomické údaje sú ako tak povzbudzujúce, veď počet nezamestnaných v bývalej NDR prvý raz od roku 1991 poklesol pod milión, cesta z Berlína k českým hraniciam stále pripomína prechod pustatinou (a v severných Čechách to nevyzerá o nič lepšie). Nižšia nezamestnanosť môže do istej miery byť aj výsledkom pokračujúceho exodu do západných častí Nemecka.
Aj preto je otázne, či októbrové dvadsiate výročie zjednotenia bude oslavou alebo len spomienkovou slávnosťou. Atmosféra nie je zrovna najlepšia. Západní Nemci majú pocit, že už dve desaťročia dotujú neoživiteľnú mŕtvolu, kým na východe vládne značné rozčarovanie, že sú stále piatym kolesom na voze. Brandenburský premiér dokonca zjednotenie prirovnal k anšlusu, čo nie je príliš pozitívna historická analógia.
Niekedy sa zdá akoby sa politici, historici, sociológovia a literáti snažili vydolovať z tohto súslovia viac ako je samo schopné a ochotné poskytnúť. A samozrejme nechýba skepsa, ktoré to celé robí ešte zaujímavejším: Existuje vôbec niečo také ako stredná Európa?
Špióni sú opäť v móde, a to nielen na uliciach Dubaja alebo amerických miest. V uplynulých týždňoch totiž vyšli dve knihy o významných komunistických agentoch Ottovi Katzovi a Jiřím Muchovi.
Audrey Niffeneggerová, autorka dnes už aj sfilmovaného románu Zakliaty v čase si ako tému svojej novej knihy zvolila posadnutosť ako formu lásky. Desivá symetria je realistickým príbehom dvoch párov dvojičiek a trochu predvídateľnou duchárskou story.
