Nerozlučné

Nikdy nevydaná autobiografická novela veľkej filozofky a feministickej ikony Simone de Beauvoir, ktorú napísala v roku 1954.

Vyrozprávala v nej príbeh svojho priateľstva s Élisabeth Lacoinovou, ktorú stretla ako deväťročná v súkromnej katolíckej škole Adeline Désirovej. V novele sa volajú Sylvie a Andrée.

Andrée je na svoj vek drobná, ale vystupuje so sebaistotou dospelej. Pod červeným kabátikom ukrýva jazvy po popáleninách. Sylvie je presvedčená, že Andrée je geniálne dievča, o ktorom sa budú písať knihy. Spoločne sa učia vymaniť sa z pút konvencií a dusivých očakávaní svojho okolia, netušiac, akú vysokú cenu zaplatia za intelektuálnu slobodu. Dievčatá trávia celé hodiny rozhovormi o rovnosti, spravodlivosti, vojne a náboženstve. Vytvárajú si vlastný svet, v ktorom však nemôžu zostať navždy.

Príbeh inšpirovaný priateľkou, ktorá umrela krátko pred svojimi dvadsiatymi druhými narodeninami, bol pre Simone de Beauvoir pravdepodobne príliš osobný, aby ho uverejnila v čase jeho vzniku. Dnes však doplnený fotografiami zachytávajúcimi reálne priateľstvo, ktoré Simone de Beauvoir inšpirovalo a mučilo, ako aj doslovom autorkinej adoptívnej dcéry, ktorá ho objavila v zásuvke, predstavuje literárnu udalosť.

—

Simone de Beauvoir sa narodila v roku 1908 do buržoáznej katolíckej rodiny. Jej literárne a filozofické dielo významne poznačilo myslenie 20. storočia. Po druhej svetovej vojne sa stala jednou z najvýznamnejších predstaviteliek existencializmu a spoločne so Jeanom-Paulom Sartrom založila revue Temps Modernes. Počas nemeckej okupácie Paríža napísala svoj prvý román Pozvaná (1943), nasledovali romány Krv iných (1944), Všetci ľudia sú smrteľní (1946), Mandaríni (1954), za ktorý získala Goncourtovu cenu, zbierky Zlomená žena (1967) a Keď je duchovno prvoradé (1979). V roku 1954 napísala novelu Nerozlučné, ktorá dnes prvýkrát vychádza knižne.