Autori & autorky

Naomi Alderman je britská spisovateľka, ktorá debutovala v roku 2006 románom Neposlušnosť (Disobedience) o lesbickej dcére londýnskeho rabína, ktorá sa z New Yorku vracia domov k svojej starej láske. Za román dostala cenu za debut (Orange Prize for New Writers). V roku 2018 prišla do kín filmová adaptácia tohto románu, ktorú režíroval Sebastián Lelio.

Naomi Alderman napísala ďalšie romány Hodiny (Lessons) a Evanjelium klamára (The Liars’ Gospel). Podľa románu Sila sa nakrúca televízny seriál.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Sila.

Pre spisovateľku, poviedkarku a dramatičku Christine Angot je charakteristický strohý, naliehavý štýl, ktorým zdanlivo priamo, často vo fragmentoch opisuje nesmierne osobné, často traumatické skúsenosti. Vďaka románu Stretnutie, za ktorý v roku 2006 dostala Prix de Flore, či Týždeň prázdnin sa vo Francúzsku považuje za najodvážnejšiu a najvýraznejšiu zo súčasných spisovateliek. Román Nedosiahnuteľná láska bol v roku 2015 nominovaný na Goncourtovu cenu a získal Prix Décembre.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Nedosiahnuteľná láska. 

Isabelle Autissier je prvá žena, ktorá sama oboplávala svet na plachetnici. Je autorkou niekoľkých románov a predsedníčkou francúzskeho Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Román Náhle, sami bol v roku 2015 nominovaný na Goncourtovu cenu.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Náhle, sami.

SAPHIA AZZEDDINE je spisovateľka a scenáristka. Narodila sa v Maroku. Je autorkou šiestich románov. Svoj druhý román s názvom Môj otec je žena v domácnosti sfilmovala v roku 2011 s Françoisom Cluzetom v hlavnej úlohe.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Bilqiss.

Alain Badiou je francúzsky filozof. Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha Chvála lásky (Rozhovor s Nicolasom Truongom).

Ned BEAUMAN je britský prozaik. Jeho debutový román Boxer, chrobák (2011) získal viacero ocenení. Román Teleportová nehoda bol v roku 2012 nominovaný na Man Bookerovu cenu.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho román Teleportová nehoda.

Gaia de Beaumont je talianska spisovateľka, novinárka a prekladateľka. Prispieva do rôznych denníkov a časopisov. Je autorkou desiatky kníh, ako aj životopisu americkej poetky Edny St. Vincent Millayovej.

Vo vydavateľstve Inaque vyšli jej memoáre Dobrá výchova.

Antoine Bello (1970) je francúzsky spisovateľ žijúci v New Yorku. Od roku 1996 vydal viacero románov a jednu zbierku poviedok, za ktoré získal niekoľko literárnych ocenení. V roku 2009 za román Prieskumníci, ktorý je pokračovaním románu Falzifikátori, dostal cenu France Culture/Télérama.

Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Falzifikátori a Prieskumníci.

Sibylle Berg sa narodila vo Weimare a žije v Zürichu. Doposiaľ uverejnila dvanásť kníh: Niekoľko ľudí hľadá šťastie a nasmeje sa k smrti, Sex II, Amerika, Zlato,Nepríjemné má prednosť – pánske príbehy, Koniec dobrý, Ozaj, a už som ti rozprávala… Rozprávka pre každého, Cesta, Muž spí, Vďaka za život, Ako to len môžem všetko vydržať?, Deň, keď moja žena našla muža. Divadelné hry Sibylle Berg Helgin život, Pes, muž, žena, Pozri, zapadá slnko a iné uvádzajú divadlá vo viacerých krajinách. Sibylle Berg pravidelne prispieva stĺpčekmi a článkami do nemeckých novín a časopisov.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej novela Ozaj, a už som ti rozprávala.

Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade; úžasnými rokmi, čo prežila v čilskom Santiagu; tromi manželstvami; celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. V roku 2004 umrela v kalifornskom meste Marina del Rey.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky a na vydanie sa pripravujú memoáre a listy s názvom Vitaj doma a zbierka poviedok Večer v raji.

Roberto Bolaño sa narodil v roku 1953 v Čile. Po istom čase, čo prežil v Mexiku, sa vrátil do rodnej krajiny práve vo chvíli Pinochetovho puču. Bol zatknutý a uväznený. Po návrate do Mexika založil avantgardnú umeleckú skupinu infrarealistov, vychádzajúcu napríklad z dadaizmu a bítnickej poézie. Koncom 70. rokov sa usadil v Španielsku, kde sa živil rôznymi povolaniami, napríklad ako smetiar, predavač v bižutérii či nočný strážnik v kempingu. Až v polovici 90. rokov bol uznaný za jedného z najdôležitejších súčasných latinskoamerických autorov. Roberto Bolaño predčasne umrel 15. júla 2003 v Barcelone.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho román Vzdialená hviezda a novela Lumpen románik.

Kate BOLICK je americká esejistka a novinárka. Pracuje pre časopis Atlantic. Žije v New Yorku.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Jej vlastný život.

Heinrich Böll dostal v roku 1972 Nobelovu cenu. V roku 1949 mu vyšiel prvý román Vlak prišiel presne. Medzi jeho najznámejšie romány patria Biliard o pol desiatej, Skupinový portrét s dámou či Dom bez pána.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho román Klaunove názory.

Maeve Brennan sa narodila v Dubline. Ako sedemnásťročná odišla s rodičmi do Washingtonu a v Spojených štátoch už zostala natrvalo. V New Yorku si v päťdesiatych rokoch zarábala ako novinárka v ženskom časopise, neskôr sa zamestnala v redakcii časopisu New Yorker, do ktorého prispievala stĺpčekmi, krátkymi recenziami a poviedkami. Stala sa predlohou hrdinky novely Trumana Capoteho Raňajky u Tiffanyho.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Príbehy z New Yorku (Rozvláčna dáma).

Alina Bronsky je nemecká autorka ruského pôvodu.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej novela Posledná láska baby Dune.

Jessa Crispin je redaktorkou a zakladateľkou online magazínu Bookslut a literárneho časopisu Spolia. Napísala knihy Projekt mŕtvych dám a Kreatívny tarot. Prispieva do novín a časopisov vrátane New York TimesGuardian či Washington Post.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Prečo nie som feministka (feministický manifest).

Paolo Cognetti je taliansky spisovateľ a filmár. Debutoval zbierkou poviedok Manuál pre úspešné dievčatá (2004), po ktorej nasledovali Niečo malé, čo každú chvíľu vybuchne (2007) a Sofia vždy chodí v čiernom (2012), ktorý bol nominovaný na najprestížnejšiu taliansku literárnu cenu Premio Strega. Tú nakoniec získal za román Osem hôr v roku 2017.

Žil v New Yorku, kde nakrúcal dokumentárne filmy, každoročne sa na niekoľko mesiacov z civilizácie utiahne vysoko do Álp a v súčasnosti pripravuje svoju ďalšiu knihu v Himalájach.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha Sofia vždy chodí v čiernom a na vydanie sa pripravujú Manuál pre úspešné dievčatá a Niečo malé, čo každú chvíľu vybuchne.

Meghan DAUM je novinárka, ktorá prispieva do denníkov New York Times a Los Angeles Times, a autorka troch zbierok esejí. Jej texty vychádzajú napríklad v časopisoch New Yorker, Harper’s, New York Times Book Review, Vogue.

Vo vydavateľstve Inaque jej vyšla kniha Nevysloviteľné a iné konverzačné témy.

Kristin Dombek je esejistka. Píše pre denníky a časopisy New York Times, Harper’s, London Review of Books, n+1 a Paris Review.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Sebectvo tých druhých (esej o strachu z narcizmu)

Jenny Erpenbeck (1967) je oceňovaná nemecká prozaička, dramatička a divadelná režisérka. Po debute Geschichte vom alten Kind(Príbeh starého dieťaťa, 1999) vydala okrem iného román Heimsuchung (Hľadanie domova, 2008), alebo román na aktuálnu tému o vzťahu afrických utečencoch v Berlíne a starého profesora klasických jazykov. Žije v Berlíne.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Všetkým dňom koniec.

Susan Faludi je novinárka, držiteľka Pulitzerovej ceny a autorka kníh The Terror Dream (Sen teroru), Stiffed (Zmeravení) a Backlash (Nevyhlásená vojna proti americkým ženám), za ktorú v roku 1991 získala cenu National Book Critics Circle Award za literatúru faktu. Píše pre Wall Street Journal, New Yorker, New York Times, Harper’s, Baffler a iné periodiká.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha V tmavej komore.

Novela francúzskeho novinára a spisovateľa Érica Fayeho získala v roku 2010 cenu Francúzskej akadémie za román, pretože Nagasaki je poetickým a ľudským príbehom o melanchólii a odcudzení.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho novela Nagasaki.

Elena Ferrante je autorkou Neapolskej ságy, ktorú tvorí štvorica románov Geniálna priateľka, Príbeh nového priezviska,Tí, čo odchádzajú – tí, čo zostávajúa Príbeh stratenej dcéry.

Podľa románu Zraňujúca láska nakrútil Mario Martone rovnomenný film a jej nasledujúci román Dni opustenia sfilmoval Roberto Faenza. V zbierke listov, rozhovorov a krátkych textov s názvom Frantumaglia približuje svoje spisovateľské skúsenosti. Kniha pre deti Pláž v noci tematicky dopĺňa román Temná dcéra.

Vo vydavateľstve Inaque vyšli všetky knihy Eleny Ferrante.

O živote Françoise Frenkelovej sa toho vie veľmi málo. Vďaka francúzskemu spisovateľovi, nositeľovi Nobelovej ceny Patrickovi Modianovi sa dozvedáme, že sa narodila v Poľsku v roku 1889 a v roku 1921 si spoločne s manželom otvorila prvé francúzske kníhkupectvo v Berlíne. V roku 1939 sa vrátila do Paríža, odkiaľ ušla po nemeckej invázii do okupovaného Vichy. Po rokoch ukrývania sa pre svoj židovský pôvod sa pokúsila prejsť cez hranicu do Švajčiarska. Jej memoáre vyšli v roku 1945 v Ženeve a Patrick Modiano ich objavil v roku 2010.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Kníhkupkyňa z Berlína.

André Gorz sa narodil vo Viedni ako Gerhart Hirsch v židovsko-katolíckej rodine. V roku 1930 jeho otec v dôsledku stupňujúceho sa antisemitizmu konvertoval na katolícku vieru a priezvisko zmenil na Horst. Rasovému prenasledovaniu sa vyhol vďaka štúdiu na internátnej škole v Zürichu, ktorú po anšluse Rakúska v roku 1939 navštevoval na naliehanie matky. Toto odlúčenie zvýšilo pocit vnútorného exilu, „nevyliečiteľnej samoty“, ktorú sa počas celého života usiloval prekonávať a ktorú ako „morálnu konverziu“ spustilo oboznámenie sa s dielom Jeana-Paula Sartra Bytie a ničota. Sartre, s ktorým sa osobne zoznámil vo Švajčiarsku v roku 1946, a okruh parížskych intelektuálov formujúcich ľavicové myslenie povojnových rokov, boli rozhodujúce súradnice prvého obdobia jeho tvorby a ideologického sebazaradenia v päťdesiatych rokoch a ich myšlienkovo-politických zvratoch.

Štúdium vo Švajčiarsku a odchod do Francúzska boli sprevádzané ešte jednou rozhodujúcou udalosťou Gorzovho života: V Lausanne sa zoznámil s Doreen Keirovou, ktorá sa stala jeho manželkou a ktorej prítomnosť v Gorzovom živote mala rozhodujúci vplyv aj na jeho politické myslenie a vnímanie seba ako individuality v odcudzenom svete. Ich vzájomný vzťah sprevádzal všetky spoločenské zmeny, a láska bola znepokojujúcim a zároveň nevyhnutným predpokladom hľadania svojbytného miesta vo svete ideí, ktoré význam intimity často odsúvali do vôd znepriatelených všeobecnej, objektívnej realite. Láska, ktorá sa napokon ukázala ako najbytostnejší, najzásadnejší predpoklad pre akúkoľvek zmenu v prospech všeľudskej reality.

Od šesťdesiatych rokov bol Gorz pevne ukotvený na francúzskej intelektuálnej scéne. Zaoberal sa najmä myšlienkami spravodlivého prerozdelenia práce a marxistickou teóriou jej odcudzenia. V centre jeho myslenia sa najmä po roku 1968 natrvalo udomácňuje otázka decentralizovaného hospodárstva, autonómie indivídua a potreba ich začlenenia do marxistickej filozofie ako ďalšieho predpokladu oslobodenia človeka. Bol to začiatok obdobia presadzovania politickej ekológie, ktorá ako radikálne socialistické hnutie považovala zmenu ekologickej paradigmy za integrálnu podmienku rozširovania autonómneho priestoru, oslobodenia jednotlivca a nevyhnutnú súčasť boja proti kapitalizmu. Vrátane tzv. „zeleného kapitalizmu“ a tendenciám tradičnej ľavice, ktorá podľa Gorza používa tie isté nástroje technokratickej paradigmy. V Gorzovom diele vynikajú práce práve na túto tému: Le Socialisme difficile (Zložitý socializmus), 1967; Critique du capitalisme quotidien (Kritika každodenného kapitalizmu), 1973; Écologie et Politique (Ekológia a politika), 1975; Écologie et Liberté (Ekológia a sloboda), 1975; Adieux au prolétariat (Zbohom proletariátu), 1980; Capitalisme, Socialisme, Écologie (Kapitalizmus, socializmus, ekológia), 1991; Misères du présent, richesse du possible (Bieda súčasného, bohatstvo možného), 1997.

Vzťah s Dorine (francúzska podoba jej pôvodného mena) bol rozhodujúci aj pre spôsob, akým André Gorz rozvinul teoretické základy politickej ekológie. Potreba bojovania proti technokraticky orientovanej európskej politike sledujúcej výlučne materiálny rast sa prelínala s obdobím, keď Dorine diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu. Ako sa osobný život prelínal so spoločenskými problémami, nevyhnutnosť celospoločenskej zmeny čoraz väčšmi poukazovala na skutočnosť, ako veľmi je podmienená a poháňaná zmenami, ktoré sme schopní podstúpiť aj v osobnom živote.

André Gorz zomrel v septembri 2007. S Dorine sa rozhodli opustiť svet spoločne.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha List pre D.

Tessa Hadley je britská spisovateľka, autorka piatich románov a dvoch poviedkových zbierok, z ktorých jedna vyšla aj v slovenskom preklade pod názvom Manželská láska a iné poviedky. Vyučuje literatúru na Bath Spa University a pravidelne píše poviedky a novely pre časopisy New Yorker, Granta či prílohy denníka Guardian.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej zbierka poviedok Manželská láska a román Bystré dievča.

Aleksandar Hemon sa narodil v roku 1964 v Sarajeve. V roku 1992 mu blokáda rodného mesta neumožnila návrat zo štipendijného pobytu v USA. Odvtedy žije v Chicagu, s krátkym intermezzom v Paríži. Napísal ďalšie tri prozaické knihy ako aj zbierky publicistiky v angličtine aj v bosnianskom jazyku.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho zbierka poviedok Problém menom Bruno.

Michel Houellebecq, francúzsky básnik, prozaik a esejista. Za román Mapa a územie dostal v roku 2010 Goncourtovu cenu.

Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Elementárne častice, Platforma, Sérotonín a zbierka esejí Zostať nažive a iné texty. Na vydanie sa pripravujú romány Podvolenie, Možnosť ostrova a esej Lanzarote.

Hamid Ismailov sa narodil v roku 1954 v Kirgizskej SSR a neskôr sa presťahoval do Uzbekistanu. Píše po rusky a uzbecky a jeho romány a poézia boli preložené do nemčiny, francúzštiny, angličtiny a španielčiny a iných európskych jazykov. V roku 1994 bol pre svoje „neprijateľné demokratické tendencie“ nútený emigrovať do Veľkej Británie a v súčasnosti pracuje v BBC World Service. V Uzbekistane sú jeho diela dodnes zakázané.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho novela Mŕtve jazero.

Katie Kitamura je spisovateľka žijúca v New Yorku. Prispieva do novín a časopisov New York Times, Guardian, BOMB, Frieze. Rozchod je jej tretím románom.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Rozchod.

Olivia Laing je uznávanou spisovateľkou a novinárkou. Píše pre denníky Guardian, Observer, New Statesman, Frieze a New York Times. Je autorkou troch kníh literatúry faktu a jedného románu. Kniha Mesto osamelosti bola nominovaná na cenu Gordona Burna.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej kniha Mesto osamelosti.

Mariateresa Di Lascia (1954 – 1994) bola známou ľudsko-právnou aktivistkou. Ako talianska poslankyňa Európskeho parlamentu sa zasadzovala za zrušenie trestu smrti vo svete. V pozostalosti okrem románu Cesta tieňmi zanechala rukopisy románov Citové vzťahy, Chvost jašteričky a niekoľko poviedok.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Cesta tieňmi.

Antoine Laurain, scénarista, režisér a autor dokumentárnych filmov. Za román Mitterrandov klobúk dostal cenu Prix Landerneau Découvertes, cenu čitateľov Prix Relay des Voyageurs.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho román Mitterrandov klobúk.

Doris Lessing sa narodila v roku 1919 v Iráne. Medzi jej najznámejšie diela patrí cyklus piatich románov nazvaný Deti násilia. V roku 2007 jej Švédska kráľovská akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru ako „spisovateľke ženskej skúsenosti, ktorá skepticky, ostro a vizionársky podrobila skúmaniu polarizovanú civilizáciu“.

Keď v roku 1950 vyšla Doris Lessingovej kniha s názvom Tráva spieva, jej autorka sa zaradila medzi najvýznamnejšie spisovateľky. Neskôr uverejnila viac než trodsať románov a zbierok poviedok o Afrike, kde vyrástla. Doris Lessing nezniesla izolovanosť rodičovskej farmy v Južnej Rodézii veľmi dobre, unikala tak do sveta predstavivosti. Školu ukončila v štrnástich rokoch a vzdelávala sa neformálne, najmä čítaním anglickej a americkej literatúry.

Vo veku osemnásť rokov sa presťahovala do Salisbury, kde san a chvíľu stala členkou Komunistickej strany, ako to spomína aj v týchto esejach. V roku 1949 sa presťahovala so synom z druhého manželstva do Londýna. Doris Lessing umrela v novembri 2013 v Londýne.

Vo vydavateľstve Inaque jej vyšla zbierka esejí Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť.

Andrei Makine sa narodil v Krasnojarsku na Sibíri. Ako tridsaťročný emigroval do Francúzska, kde po počiatočnom pretĺkaní sa a existenčných ťažkostiach triumfoval ako spisovateľ. Jeho román Francúzsky testament(1995) získal prestížnu Gouncourtovu cenu a odvtedy je jeho písanie porovnávané s majstrovstvom Marcela Prousta a Milana Kunderu.

Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho romány Kniha krátkych lások, čo trvajú večne a Žena, ktorá čakala.

Claire Messud žije v Cambridgei v americkom štáte Massachusetts so svojou rodinou.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Dievča v plameňoch a na vydanie sa chystá román Žena z horného poschodia.

Danielle McLaughlin je írska spisovateľka.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej debutová zbierka poviedok Dinosaury na iných planétach.

Robert Musil, rakúsky prozaik a esejista. Študoval v Brne a v Berlíne. Ako dvadsaťšesť ročný napísal román Zmätky chovanca Törlessa. Po získaní doktorátu z filozofie pracoval ako novinár a knihovník. Počas prvej svetovej vojny slúžil v rakúskej armáde. Od roku 1922 sa venoval písaniu esejí, divadelných hier a románu Muž bez vlastností, ktorý vyšiel po jeho smrti v roku 1942.

Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho dve novely pod názvom Naplnenie lásky.

Jenny OFFILL je americká spisovateľka. Od roku 1999 jej vyšiel román Posledné veci a niekoľko kníh pre deti. Spoločne s Elissou Schappell zostavila dve zbierky esejí. Učí v New Yorku na Queens University, Brooklyn College a Columbia University.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Odd. špekulácií.

Donatella Di Pietrantonio žije v Penne, v regióne Abruzzo, kde sa venuje profesii detskej zubnej lekárky. Debutovala románom Mia madre è un fiume (Moja matka je rieka, ocenený Premio Tropea). Jej druhý román Bella mia (Moja krásna, ocenený Premio Brancati) bol nominovaný na cenu Premio Strega 2014. Za román Tá, čo sa vracia dostala v roku 2017 prestížnu taliansku cenu Premio Campiello.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Tá, čo sa vracia.

Adam Phillips je psychoanalytik a profesor literatúry. Je autorom desiatok kníh. Literárnymi kritikami a esejami pravidelne prispieva do časopisu London Review of Books.

Inaque vydalo jeho knihy Monogamia a Čo nám uniká.

Max Porter pracuje vo vydavateľstve. Žije v Londýne. Smútok je tvor s krídlami je jeho debutovou novelou.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jeho debut Smútok je tvor s krídlami a na vydanie sa pripravuje jeho ďalšia novela s názvom Lanny.

Jon Ronson je novinár a dokumentarista. Medzi jeho najznámejšie knihy patria The Psychopath Test či Out of the Ordinary: True Tales of Everyday Craziness. Je autorom knižnej predlohy k filmu Muži, čo čumia na kozy.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha ONI: Na potulkách s extrémistami.

Oliver Sacks (1933 – 2015). Vyštudoval medicínu v Oxforde a pracoval ako stážista v nemocniciach v Spojených štátoch. Od roku 1965 žil v New Yorku, kde prednášal na neurológiu na NYU School of Medicine a pracoval ako neurológ v charitatívnom domove dôchodcov.

Vo vydavateľstve Inaque vyšli jeho knihy Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom, Antropologička na Marse, Halucinácie, Zrak mysle a zbierka esejí Vďačnosť.

Frédéric Schiffter strávil svoju mladosť v kinách, na terasách kaviarní a plážach, kde si vytváral prvé predstavy o kráse. Tento francúzsky filozof je autorom množstva publikácií. Medzi najznámejšie patria Filozof bez vlastností a Sentimentálna filozofia, za ktorú v roku 2010 dostal Prix Décembre.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha Krása: esetetická výchova.

Leïla Slimani sa narodila v roku 1981. Pracovala ako novinárkapre časopis Jeune Afrique, v ktorom sa venovala najmä reportážam zo severnej Afriky. V roku 2014 jej vyšiel debutový román Adèle a bol nominovaný na cenu Flora. Za svoj druhý román Uspávanka, ktorého filmová adaptácia sa práve nakrúca, dostala v roku 2016 prestížnu Goncourtovu cenu.

Vo vydavateľstve Inaque vyšli jej romány Uspávanka a Adèle.

Zadie Smith je jedna z najtalentovanejších súčasných britských spisovateliek, napísala romány Biele zuby, O kráse, Zberateľ autogramov, Severozápad a Swing Time. Žije v USA, pravidelne prispieva do časopisov New Yorker a New York Review of Books.

Vo vydavateľstve Inaque jej vyšiel román Swing Time, poviedka Kambodžská ambasáda a pripravuje sa vydanie zbierky esejí Feel Free.

Rebecca Solnit je novinárka a historička, autorka takmer dvadsiatich kníh venovaných feminizmu, dejinám západných a pôvodných kultúr, spoločenskej zmene, horskej turistike a chodeniu, nádeji a katastrofe. Pravidelne prispieva do časopisov Harper’s, London Review of Books a Los Angeles Times. Žije v San Franciscu.

Vo vydavateľstve Inaque vyšli jej knihy Muži mi to vysvetlia a Sprievodca strácaním sa.

Elizabeth Strout získala za román Olive Kitteridgeová Pulitzerovu cenu. Je autorkou takmer desiatky románov a jej poviedky vychádzajú napríklad v časopise New Yorker. V roku 2014 podľa románu Olive Kitteridgeová vznikol miniseriál v produkcii HBO, v ktorom hlavnú postavu stvárnila Frances McDormand.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Olive Kitteridgeová a na vydanie sa pripravuje jeho pokračovanie Opäť Olive, ako aj román Amy a Isabelle. 

Jamie Quatro je americká spisovateľka.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jej debutová zbierka poviedok Chcem ti ukázať viac.

Frank Tallis je britský psychológ a spisovateľ. Známy je sériou detektívok odohrávajúcich sa vo Viedni na začiatku 20. storočia s psychoanalytikom Maxom Liebermannom.

Vo vydavateľstve Inaque vyšli dve jeho detektívky Smrť vo Viedni a Viedenská krv, ako aj kniha príbehov zo psychoterapie Nevyliečiteľný romantik.

Nadia Terranova (Messina, 1978) je talianska spisovateľka a novinárka. Jej prvý román Roky naopak vyšiel v roku 2015 a získal niekoľko cien (Premio Bagutta za literárnu prvotinu, Premio Brancati a americkú cenu The Bridge Book Award). Napísala aj knihy pre deti Bruno, chlapec, ktorý sa naučil lietať Svet sa rúca. Píše do denníka Repubblica a iných periodík.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Zbohom prízraky

Simona Vinci vstúpila do literatúry veľmi rázne s románom O deťoch sa nič nevie, ktorý sa hneď stal literárnou senzáciou. Je autorkou ďalších románov, zbierok poviedok a kníh pre deti. Pracuje pre rádio aj televíziu, prekladá z angličtiny a angažuje sa aj politicky.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Prvá pravda.

David Foster Wallace sa narodil v štáte New York v roku 1962. V detstve profesionálne hrával tenis. Študoval filozofiu a angličtinu a ako záverečnú prácu na Amherst College napísal knihu, ktorá neskôr vyšla ako román The Broom of the System. Na doktorandské štúdium filozofie sa zapísal na Harvarde. David Foster Wallace písal eseje, romány (Infinite Jest), poviedky (Girl with Curious Hair, Brief Interviews with Hideous Men). Získal viacero literárnych ocenení. Zomrel v roku 2008. Román The Pale King, na ktorom pred smrťou pracoval, vyšiel v roku 2011 a bol nominovaný na Pulitzerovu cenu.

Vo vydavateľstve Inaque vyšla jeho kniha Toto je voda.

Jesmyn Ward získala dvakrát Národnú knižnú cenu, v roku 2017 za román Spev duchov a v roku 2011 za román Zahrabať kosti. Okrem románov napísala aj memoáre Smútočná žatva o smrti svojho brata a ďalších troch priateľov počas dospievania. Učí na Tulanovej univerzite a žije v Mississippi.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Spev duchov.

Juli Zeh je jedna z najznámejších súčasných nemeckých spisovateliek, vyznamenaná mnohými literárnymi cenami. Narodila sa v roku 1974 v Bonne. Vyštudovala právo v Passau a v Lipsku, kde bola aj študentkou Literárneho inštitútu. Je známa nielen ako spisovateľka, ale aj ako právnička a angažovaná novinárka, ktorá pracovala pre Die Zeit, FAZ či Spiegel.

Už svojím debutovým románom odohrávajúcim sa v prostredí najvyššej politiky a drogovej mafie Orli a anjeli (Adler und Engel, 2001) vzbudila veľkú pozornosť literárneho sveta. Medzitým boli viaceré jej romány preložené do 36 jazykov. Oslavovaný román Hráčsky inštinkt (Spieltrieb, 2004), ktorý sa držal niekoľko mesiacov na čele rebríčkov bestsellerov, sa dočkal filmového a divadelného spracovania.

V roku 2016 vyšiel Zehovej spoločenský román Unterleuten, na ktorom pracovala desať rokov a ktorý zaznamenal obrovský úspech. Autorka v tomto takmer kriminálnom románe objavuje priepastný mikrokozmos fiktívnej dediny Unterleuten dvadsať rokov po zjednotení Nemecka.

Vo vydavateľstve Inaque vyšiel jej román Prázdne srdcia.